Štúrkari aj tento rok budú pokračovať nielen v hľadaní nových vedomosti, ale intenzívne budeme hľadať dobro okolo nás a ukazovať naň prstom. Budeme hľadať to dobré, možno často všedné a oceňovať to.
A ako (ne)viete sme zapojení do tej VEĽKEJ reformy. To znamená, že aj my učitelia neustále hľadáme nové vedomosti a cestu ako urobiť školu plnú dobrodružstva na ceste za poznaním.
A ako je to teda po novom s tými známkami? Naozaj už nič nebudeme bez jednotky vedieť? Skúste si prečítať rozprávku od našej pani asistentky a určite zistíte, že to tak nebude.
Mária Sodomová:
Malý príbeh pre všetkých, ktorí (sa) chcú učiť a hodnotiť,
nie len hlavou, ale aj srdcom.
Kapitola 1.: Kde známka vládla nad pochopením
Za siedmimi osnovami a piatimi štátnymi dokumentmi ležala múdra krajina. Vládol v nej kráľ Kompetencius I., ktorý veril, že deti by sa mali učiť nielen preto, aby vedeli odpovedať v testoch, ale aby rozumeli svetu, vedeli sa rozhodovať, vytvárať, diskutovať, robiť chyby a učiť sa z nich.
Kráľ mal aj svojich radcov – Známky, no nebol s ich radami spokojný. Radcovia učili učiteľov, že štvorka je slabšia než trojka a že deti musia robiť všetko správne, na prvý pokus. Známky boli dôležitejšie ako porozumenie. Chyby sa trestali a kto nevedel, bol jednoducho "lajdák".
Kapitola 2.: Čarodejka Formatíva a dar štyroch otázok
Až raz do kráľovstva vstúpila tichá, ale mocná a múdra čarodejka menom Formatíva. Ponúkala každodennú spätnú väzbu, prinášala diskusiu a podporu zo strany vyučujúcich, ale aj žiakov hodnotiacich samých seba a svojich rovesníkov. Formatíva vedela, že rovnako dôležité je “formovanie žiaka sebou samým” (SEBAHOTNOTENIE), “formovanie žiaka inými subjektami” (SPÄTNÁ VÄZBA), ale aj SLOVNÉ HODNOTENIE.
Formatíva neprišla s kúzlami. Prišla s otázkami:
„Čo už viem?“
„Čo sa potrebujem naučiť?“
„Ako sa to naučím?“
„Ako viem, že som sa to naučil?“
A tak učiteľka menom Zvedavosť, ktorá v múdrej krajine žila tiež už dlho tušila, že len známky nestačia. Bola prvou, kto sa pridal k čarodejke Formatíve. Spolu s ňou sa naučila pozerať na deti nie cez priemer známok, ale cez pokrok a snahu.
Kapitola 3.: Portfólio a Chybička
Keď sa Formatíva spojila so Zvedavosťou, ožila aj stará lietajúca kniha menom Portfólio. Táto kniha vedela zbierať všetky malé aj veľké pokroky detí – nielen testy, ale aj kresby, projekty, reflexné denníky aj zvedavé otázky detí.
Spolu s Portfóliom prišiel aj malý, ušatý škriatok Chybička. Každý mal z neho najskôr strach, ale keď sa deti naučili, že sa ho netreba báť zistili, že Chybička vlastne nie je zlý, práve naopak, je nápomocný a veľmi prospešný, pretože môže žiakov veľa naučiť. A tak žiaci postupne pomocou čarodejky Formatívy a učiteľky Zvedavosti zisťovali, že: “Robiť chyby nie je zlé, robiť chyby je prirodzené a je možné sa z nich ďalej učiť
Kapitola 4.: Keď Známky strácajú moc
V múdrej krajine sa veľa začalo meniť, boli to zmeny k lepšiemu. Zmeny, ktoré smerovali k žiakom, aby ich učenie a učenie sa navzájom malo zmysel.
Zvedavosť a jej priatelia začali meniť svoje hodiny:
-
Deti dostávali spätnú väzbu, nielen známku.
-
Pýtali sa sami seba: "Ako mi šlo učenie dnes?"
-
Hodnotili projekty, spoluprácu aj myšlienky.
No radcovia - Známky sa hnevali. Pýtali sa: "Kde sú päťky, kde je poradie v triede?!"
Ale deti sa prestali báť. A keď sa nebáli, začali sa viac pýtať. Viac učiť. Boli viac zvedavé, ešte viac samostatné, no aj sebakritické. Známky stratili svoju moc a kráľ za svojich radcov zvolil čarodejku Formatívu a škriatka Chybičku.
Kapitola 5.: Učiteľ ako sprievodca, nie sudca
Kráľ Kompetencius bol nadšený. Dal vyhlásiť:
"Učiteľa nebudeme volať strážcom známok, ale sprievodcom poznania."
A tak sa aj stalo. V múdrej krajine sa zrazu učilo a hodnotilo inak:
Deti poznajú ciele, ktoré majú na ceste učenia splniť. Vedia prečo sa učia to, čo sa učia a tiež poznajú a rozumejú aj kritériám, podľa ktorých sú hodnotení:
-
Na ceste učenia nie sú samy, podporu majú v učiteľovi, ktorý ich citlivo sprevádza, smeruje, správnym smerom, ukazuje možnosti, nesúdi a počúva
-
Majú svoje slovo pri hodnotení a často hodnotia samy seba alebo svojich rovesníkov
-
Aj rodičia sa aktívne zapájajú, už nie sú len poslucháčmi, sú partnermi učiteľov – majú spoločný zámer: sprevádzať a podporovať dieťa v učení a napredovaní
Epilóg: Na záver
Odvtedy sa v múdrej krajine učí viac srdcom. A čarodejka Formatíva? Stále tam je. Nie je ju vidieť, ale vždy sa zjaví, keď sa niekto odváži položiť tú správnu otázku:
„Ako viem, že sa deti naozaj učia?“
A odpoveď príde. Možno ako myšlienka, možno ako názor. Možno ako Chybička. Možno ako smelý krok k rozumnému a láskavému hodnoteniu. Možno prídu otázky - jedna či veľa. A je to v poriadku. Lebo dnes už vieme, že to nie známka posúva žiaka vpred,
ale odvaha učiť sa a učiť sa inak.
A deti? Tie zrazu vedia, že aj ony sú dôležité. Nie len ich výsledky.
Toto nie je koniec jedného príbehu.
Toto je začiatok ďalších…