So zatajeným dychom sme všetci prítomní deti aj dospelí vstupovali do dramatického umenia, prežili sme životné príbehy obyčajných ľudí v predvečer 2. svetovej vojny, stali sme sa vyhnancami spoločnosti, prenasledovanými Židmi, ľuďmi bez slobody, bez práv, bez ochrany, tak ako deti a žiaci v Slovenskej republike po vyhlásení Židovského kódexu. Naše srdcia sa naplnili empatiou, ale aj strachom, zlobou a bezmocnosťou, ktorú prežívali deti pred pol storočím.
Nedalo sa nám všetkým nezamyslieť sa nad otázkami: Prečo museli ľudia v dejinách Slovenska počas 2. svetovej vojny strácať svoju tvár? Prečo nikto nevládal zastaviť rasizmus? Kto je zodpovedný za smrť alebo týranie ľudí?
Ako ja, my a celá spoločnosť zastavíme rasizmus? Čo môžeme robiť my žiaci, aby nikto nemusel zažiť neúctu len preto, že je iní?
Nevieme či budeme vedieť odpovedať na tieto otázky, ale vieme, že nad nimi budeme premýšľať, že sme ochotní pomáhať a meniť naše povedomie.
Dotkli sme sa histórie a prežili krásne a plodné dopoludnie, ktoré nás všetkých obohatilo – Ďakujeme EDUDRAMA.