Vážená pani riaditeľka, ctení učitelia, drahí rodičia, milí žiaci!
Dovoľte aby sme Vás privítali na našej rozlúčke so školou, kde sme strávili podstatnú časť nášho detstva. Od prvej chvíle sme však vedeli, že to bude úžasné dobrodružstvo plné výziev. Či už sediac v laviciach, keď sme sa učili písať malé písané a, alebo lietajúc po chodbách, aj keď už zazvonilo.
Nadišiel čas, kedy poslednýkrát stojíme spolu.
Dodnes si pamätám, ako som celá nadšená uháňala v prvý deň do školy. Ako nesmelo sme sa všetci predstavovali a ešte nesmelšie si na obede pýtali dupľu. Niekedy si prajem, aby som mohla vrátiť čas a prežiť tieto momenty znova.
Deväť školských rokov v tejto škole je za nami. Čas beží a chvíľu, keď sme ustráchaní stáli s taškami cez plece pred vstupom do prvého ročníka s rodičmi, si už takmer nepamätáme.
Najprv sme sa učili prvé písmená, naše čítanie bolo spočiatku ťažkopádne. Tešili nás prvé hravé sčítania a odčítania. Naše popoludnia strávené nad úlohami a hrami ubehli krajšie a rýchlejšie vďaka našim pani vychovávateľkám. Pribúdali ťažké príklady z matematiky. Naučili sme sa základy z biológie, geografie, chémie a fyziky. S pribúdajúcimi rokmi sme boli aj rozumnejší, aspoň si to myslíme. Nadväzovali sme nové kamarátstva, a spoznávali sme svet okolo nás. Každodennými sprievodcami sa nám stali učitelia, ktorým vyjadrujeme poďakovanie a obdiv za to, že pri nás nestrácali trpezlivosť, a mali pochopenie pre naše výstrelky.
Teraz tu stojíme a lúčime sa s deviatimi rokmi našich životov i s úžasnými pani učiteľkami, ktoré s nami mali toľko trpezlivosti a vložili do nás toľko nádeje, že si to nevieme ani predstaviť. A to hlavne naša triedna pani učiteľka, ktorá neraz musela riešiť, čo sme to opäť vyviedli. Neraz nám dávala druhú šancu a za to jej patrí jedno veľké „ďakujeme“.
Naše poďakovanie patrí v neposlednom rade aj úžasnému vedeniu školy, všetkým pedagógom, milým pani vychovávateľkám, skvelým pani kuchárkam, upratovačkám a pánovi školníkovi, ktorí sa o nás vždy starali a pomohli nám, keď sme niečo potrebovali.
Špeciálne by sme sa chceli poďakovať našim milovaným rodičom, ktorí s nami do večera sedávali v kuchyni pri domácich úlohách. Boli to oni, ktorí nás prvýkrát priviedli do školy, boli nám oporou v ťažkých chvíľach, povzbudením, boli nám nablízku, keď sme ich potrebovali, a sú tu aj dnes, keď sa lúčime so základnou školou.
Mnohé chvíle sa nám vryli do pamäti a budeme z nich čerpať aj v mnohých situáciách v budúcom živote. V nových školách sa budeme hrdo hlásiť k našej škole, jej učiteľom aj úspechom.
V mene všetkých končiacich žiakov vyslovujem veľké ďakujeme všetkým učiteľom a želáme im veľa trpezlivosti so žiakmi, ktorí budú možno poslušnejší a šikovnejší, ako sme boli my.
Vám, milí spolužiaci, želáme veľa úspechov v ďalšom putovaní, no tiež, aby sa naše cesty opäť stretli, aby sme mohli spolu opäť spomínať na naše huncútstva a priateľstvá, ktoré snáď pretrvajú...
Nech sa navždy zachová táto chvíľa a hoci hrdlo nám zviera dojatie, sme hrdí, že tu teraz môžeme stáť spolu s Vami a s vďakou a nádejou v srdci hľadieť na Vás a šepkať dovidenia.
Žiaci 9.A a 9.B