Od októbra 2013 máme v našom ŠKD Slniečko záujmové okienko, ktoré sa volá Malý spisovateľ. Už z názvu je zrejmé, že sa naň prihlásili hlavne milovníci „písaného slova“, čiže kníh. A ich prvé literárne „pokusy“ si môžete teraz prečítať.
Zem úplne na hlavu - Júlia Ružeková III.B
Je normálny zimný deň a na našu malú smiešnu dedinku už svietia lúče slnka.
Práve vyšiel Miško nazbierať čerstvé ryby zo stromu. „Tak, už som ich nazbieral, odnesiem ich domov a pôjdem sa pozrieť do jazera na vtáky!“ Miško sa pozerá zo strany na stranu. Niečo sa tu zmenilo. -Pomyslel si. „Čo sa to deje, tie vtáky sú čudné?!“, Miško si pretrel oči, či sa mu nesníva, „Veď tie vtáky lietajú!“ – skríkol. Asi preto, že je leto, lebo v lete odlietajú do zimných krajín, pomyslel si.
Odrazu zbadal postavu. Nie je to mama? „Maťko, poď už, aj Peťko už išiel, už slnko vykúka. Treba ísť spať, už je ráno!“
„Mama, prečo nás budíš?“ „Budeme robiť uparovanie na “letnice“, veď musíme vytiahnuť a ozdobiť palmový strom!
O jeseni - Nela Ester Neuschlová III.A
Bola jeseň. Listy už opadali, stromy sa pripravovali spať. Šarkany poletovali na oblohe, jablká boli zrelé, zvieratá sa chystali spať a veveričky si robili zásoby na zimu. Už aj slimáky sa schovávali do ulity a medvede do svojich brlohov. Lastovičky dávno odleteli do teplých krajín a deti ostatným vtáčikom nachystali zrno. Gaštany boli popadané na zemi, ježkovia v klbôčku, aby už mohli spať.
O zaľúbených sestrách - Deana Štibravá IV.A
Boli raz dve dievčatá, boli si veľmi podobné. Mali sa veľmi radi pretože boli sestry. Zomrela im mamička, ale ostal im ešte otecko. Keď začali chodiť na strednú školu, prestali myslieť na mamičku, ale začali myslieť na chlapcov. Otecko bol veľmi smutný lebo nemal prácu. Jedného dňa sa pozrel na inzeráty v novinách a našiel tam prácu práve pre neho. Ihneď tam zavolal, aby zistil informácie. Zodvihla mu to nejaká pani.
Otecko hovorí: „Haló! Je tam niekto? Haló!“
„Prosím“, odpovedala pani.
„Dobrý deň, pozeral som si inzeráty a našiel som tam túto prácu.“
„Konečne sa nám niekto ozval. Takže vy by ste sa u nás chceli zamestnať ako policajt? “
„Áno, ale ešte si nie som istý, že je to tá pravá práca.“
„ No dobre, tak nám zavolajte zajtra a poviete ako ste sa rozhodli.“
„Dobre, ďakujem. Dovidenia.“
Teraz pôjdem do obchodu - pomyslel si otec – a keď sa vrátim, tak zavolám dievčatám, pokiaľ ešte nebudú doma.
Dievčatá sa medzitým vrátili zo školy. Začali si robiť domáce úlohy. Boli veľmi nervózne, pretože boli zaľúbené. Jeden chlapec ich v škole pozval na rande – páčil sa obom dievčatám. Vzťah sa im dobre vyvíjal a už sa im blížila „osemnástka“. Ale jedna zo sestier dostala rakovinu kože. Dva roky bojovala s touto zákernou chorobou, ale márne.
Sestra zostala sama, dobre si rozumela s tým chlapcom a tak začali spolu chodiť. O rok ju požiadal o ruku. Zobrali sa a mali spolu tri deti.
Dar pre mamičku - Lucia Šimková IV.B
Či sa vám bude tento príbeh páčiť a či nie, teraz pozorne počúvajte.
Začalo sa to tak, že......
V družine sme si vyrábali pre našich milých darčeky pod stromček. Ja som vyrobila dar pre mamičku. Vybrala som si mamičku preto, lebo sa o mňa stále stará, hrá sa so mnou, keď som v núdzi, vždy je pri mne a veľmi ma ľúbi.
V deň vianočný som dar pre mamičku zabalila do obyčajného papiera a šupla som ho pod stromček. Šli sme večerať dobrôtky a po večeri tatino zazvonil zvončekom. Ihneď sme išli do obývačky rozbaliť darčeky.
Mamička našla môj darček, rozbalila ho a bola taká šťastná, že sa celý čas rehotala.
O Nelke a jej kamarátkach srnkách. - Bartošová Nikolka IV.A
Jedného jesenného dňa sa Nelka vybrala do lesa so svojimi kamarátkami. Odrazu zazreli tri srnky, ktoré sa im zdali nešťastné a smutné. Srnky boli smutné lebo nemali kamarátov a mysleli si, že ich nikto nemá rád. Nelka im povedala: „Nebuďte smutné lebo budem aj ja smutná, mám vás rada.“ Srnky už viac neboli smutné. Nelka s kamarátkami sľúbili srnkám, že budú za nimi chodiť i naďalej do lesa a vždy im niečo prinesú. Dievčatá sa pozabudli a všimli si, že je už neskoro. Isto sa rodičia budú strachovať. Ponáhľali sa preto domov. Išli, išli a Nelka zazrela svoju mamu ako ju hľadá. „Nelka, vieš ako som sa bála, že sa ti niečo stalo?“ hovorila mama. Mami, poďme už domov. Vravela Nelka mamičke. Chcem ti porozprávať čo sme s kamarátkami v lese videli. Tak odvtedy Nelka s mamičkou i jej kamarátky chodievajú pozerať na svoje kamarátky srnky do lesa. Mama je na svoju Nelku hrdá a je šťastná, že má rada zvieratká a chce im pomáhať.
Vianoce - Kollárová Kristína IV. A
Konečne sú Vianoce. Katka a Janka sa na ne veľmi tešili. Ráno sa prebudili, mama im urobila „vianočné“ raňajky a mali ísť s otcom vyvenčiť psa Bruna. Ale Katke a Janke sa nechcelo ísť von. A tak Bruna išiel vyvenčiť otec s mamou.
Janka hovorí Katke. „Katka, poďme pohľadať darčeky!“
„Ja neviem, zdá sa mi to nesprávne.“
„Ale poď“, povie Janka.
„No dobre.“
„Tak na čo čakáš?“, podotkla Janka.
Ale kto by čakal, že bude také ťažké nájsť darčeky. Keď domov prišli rodičia nemali slov. Taký neporiadok ešte nevideli.
Vtom Katka od radosti kričí z izby, „Našli sme ich!!“
„A čo ste to našli?“, spýtala sa mama.
„Mobilné telefóny. Stratili sa nám, ale už sme ich našli.
„Ale prečo je celý dom hore nohami?“, opýtal sa ocko.
„No predsa sme ich nevedeli nájsť“, odvetili dievčatá.
„Jana, ten tvoj nápad bol hrozný“, povedala Katka Janke keď boli už samé v izbe, „mali sme veľké šťastie, že nás rodičia neprichytili.“
„No dobre, poďme sa obliecť na večeru.“
O hodinu:
„Mami, tá večera bola výborná“, riekli dievčatá a ocko s nimi súhlasil.
„Ďakujem, a teraz sa poďme pozrieť na darčeky“, navrhla mama.
„Óóóóó, to je parááááda,“ jednohlasne vykríkli dievčatá.
Karneval -Vadovičová Soňa III.B
Bolo pár dní pred karnevalom. Všetci žiaci sa tešili, len ja nie. Mali vybraté masky, ale ja som sa nevedela rozhodnúť či byť modelkou alebo snehovou vločkou. Volala som kamarátke Elke a tá mi povedala, že mám byť modelka. Rozhodla som sa: Budem modelka! Išla som do svojej izby a v tom prišla mama: “Sonička, máš pripravené veci na karneval?!
Povedala som , že mám a či mi ich pomôže nachystať? Ráno som si zobrala kostým do školy. Po vyučovaní som si ho obliekla. Pani vychovávateľka povedala: „Deti, začína karneval! Dajte sa do dvojíc a nastúpte si!“ A karneval začal. Všetci sme boli veselí a šťastní, tancoval sme a bavili sme sa a všetko bolo o. k.
O statočnom červíkovi - Žila Adam IV. A
Žil raz jeden červík a bol veľmi smutný. Že prečo? Lebo nemal kamarátov a bol veľmi osamelý. Keď bol raz na prechádzke, uvidel ho havran a hovorí, „Ahoj červík, ako sa voláš?“
„Volám sa Adam. A ty sa ako voláš?“, spýtal sa červík.
„Ja som Samko a mám desať rokov,“ odpovedal havran.
„Aj ja mám desať rokov,“ potešil sa červík.
Prišli k červíkovi domov a doma sa spolu hrali. Červíkova mama im upiekla dobrý koláč a odvtedy boli kamaráti.
Zajačia rodinka - Žáková Beáta IV. A
Bola jedna zajačia rodinka, ktorá bola veľmi veľká. Mamička sa volala Emília, otecko Michal. Ich tri dcéry, Miška, Siska, Emka a syn Marko boli veľmi šikovní. Ale Emka bola veľmi pyšná. a vždy, keď sa navážala do sestier, Marko ich ochránil.
Jedného dňa sa rodinka vydala na výlet. Miška uvidela motýľa a rozbehla sa za ním. Vtom sa mama obzrela a Miška bola preč, skríkla, „Stojte, kde je Miška?“ Mama bola veľmi nešťastná a spolu s otcom a deťmi hľadali Mišku.
Ako sa Miška kochala krídlami motýľa, ukradla ju zlodejka BlackFox. Ale Miška sa nedala a vykĺzla jej z náručia, a šprintovala po cestičke, kadiaľ práve išli jej rodičia. Miška odrazu zbadala mamičku a vbehla jej do náručia. Mamička bola šťastná, že sa Miška našla a tá jej porozprávala o tom ako ju uniesla zlodejka BlackFox. Preľaknutá mamička sa spýtala Mišky, či jej niečo neurobila, ale ona povedala, že nie. Mamička zvolala na ostatných, že sa už Miška našla. Všetci boli veľmi šťastní a spolu išli domov. Doma im Miška rozprávala o tom ako videla krásneho motýľa s ružovofialovými krídlami.
Psia rodinka - Kráľová Eliška IV. A
Bolo jedno mestečko Hafíkovo a v ňom žila rodinka Jazvečíková. Mali dve dcéry, Elišku a Veroniku a rodičia sa volali Janka a Daniel. Eliška bola štvrtáčka a mala dve kamarátky: Beu Čivavovú a Emu Rotvajlerovú. Eliškina sestra už zmaturovala.
Blížili sa Vianoce, bolo už 12.12. a Eliška písala list Ježiškovi: -„Milý Ježiško“ chcela pokračovať ďalej, ale v tom ich zavolala mama.
-„Eli, Veri, budete mať bračeka!“ povedala mama. Nastalo ticho a po chvíli obe vykríkli:
-“Supééér!“ Mama bola rada a zavolala otcovi, ktorý bol v práci, že sa dievčatá tej novine potešili. Dievčatá boli hladné a tak im mamina otvorila poslednú konzervu pre psíkov. Keď dojedli, mama umyla riad a zavolala na Elišku, aby sa išla poumývať, bol už večer.
-„Áno mami, len si nachystám veci do školy“ povedala Eliška. Keď už chcela ísť do kúpeľne, sestra ju stiahla do izby „Keď už budeme mať toho brata tak aké meno mu dáme?“ spýtala sa Elišky.
_ „Kevin!“ povedala Eliška
_ „Noo, to je celkom pekné meno“ súhlasila Veronika.
A potom sa pobrali spať.
Bol piatok. Vyspali sa všetci do pekného rána. Raňajky už boli na stole.
- „Dobré ráno Eli!“
- „Dobré ráno mami!“
- „Vera vstávaj, už je 7:08 hodín“ budila mama Veroniku.
Eliška sa už obliekla, keď v tom zazvonil zvonček „To bude asi Bea a Ema“ kričí na mamu. A boli to ony.
- „Mami ahoj, už ideme do školy“ zvolala Eliška a rozbehla sa s kamarátkami von.
- „Švihajme, lebo nestihneme autobus“. Dievčatá len tak-tak stihli autobus.
- „Kam si sadneme?“
- „Všetko je obsadené.“
- „Asi budeme stáť.“
Bolo o 10 min. osem hodín, keď prišli do školy. Rýchlo vybehli po schodoch, keď v tom narazili do pani učiteľky.
- „Prepáčte!“ zvolali všetky naraz.
- „Dievčatá, o chvíľu zvoní“ povedala pani učiteľka, „tak rýchlo do triedy a nachystať sa na hodinu.“ Keď prišli do triedy, už zvonilo. Ich spolužiak Matúš, ako vždy, keď príde niekto neskoro, mal poznámku „Môžem niečo povedať? Kedy sa chodí?“
Poobede sa všetci tešili domov. Ako vždy, išli o 16,30. Doma sa Ela zvítala s mamou „Ahoj mami!“
– „Ahoj bobík, ako si sa mala?“ Poď do kuchyne, určite si hladná. Dám ti granule.“
- „Mňám, granule. Tie sú super!“ vykríkla Ela.
- „Eli, mám pre teba a Veroniku prekvapenie!
- „A aké prekvapenie?“ spýtala sa Ela.
Dievčatá si sadli na posteľ a mama pokračovala „O týždeň budete mať bračeka a my s ockom sme sa dohodli, že mu vymyslíte meno vy.“
- „My?“ prekvapili sa dievčatá.
- „Áno vy!“
- „No, my sme už vymysleli jedno meno“ povedala Ela.
- „A aké?“ spýtala sa mama.
- „Kevin.“
- „Kevin?“ zdesila sa mama „ Čo by ste povedali na meno Miško?“
Obe dievčatá nadšene súhlasili. Medzitým prišiel domov otec.
- „Ahojte všetci!“ kričí od dverí.
- „Ahoj ocko“ pribehla ho pozdraviť Ela.
- „Eli zavolaj aj ostatné dievčatá“ povedal ocko.
Keď všetci prišli, ocko povedal „No, rozmýšľal som, keď sa nám o chvíľu narodí chlapček, tak by sme mali ísť kúpiť výbavičku.“
Všetci súhlasili, nasadli do auta a išli na nákup. Už takmer boli pred obchodným domom keď odrazu mama začala kričať „Áááuuu.“
- „Jani, čo sa deje?“ spýtal sa otec.
- „Rodím!“ skríkla mama.
Našťastie boli blízko nemocnice. Netrvalo dlho a mamina bola v pôrodnej sále. Všetci netrpezlivo čakali na chodbe kým sa im konečne narodí chlapček. O niekoľko minút prišla mamina a v náručí držala malé psíča. Bolo také krásne a usmiate.
- „Ale my nič pre neho nemáme“ povedala smutne Ela.
- „Ale áno, veď sme pri obchodnom dome, určite to zvládneme“ povedal otecko. Atak išli kúpiť kočík, oblečenie, hračky a iné veci. Domov prišli až o pol desiatej.
Bola sobota. Všetci sa vyspali do pekného rána. Mamina vstala prvá, nakŕmila Miška detskou psou kašičkou. Tatino išiel do obchodu pre pár granuliek. Potom sa zobudila aj Eliška „Ako si sa vyspala, mami?“
„Dobre, Eli. Išla by si dnes s Miškom a so mnou na prechádzku? “
„Áno, rada,“ odvetila Eliška. Eliška si potom dala granulky a malý Miško pil mliečko. Po obede išiel tatino do práce a mamina s Elou a Miškom na vychádzku.
„Mami, kam pôjdeme na vychádzku? Na zmrzlinu alebo na rybník?“, spýtala sa Ela.
„Pôjdeme k rybníku dať kačkám papať“, povedala mama.
Miško sa celou cestou smial, ale v tom mu jeho gumená kačička spadla do vody. Vzápätí sa rozplakal lebo kačka jeho gumenú kačičku ponorila. Mamina ho utešovala a hladkala až zaspal a tak išli domov. Mamina uložila Miška do postieľky, Eliška sa išla hrať do izby a mama si potom čítala knihu. Po hodine sa Miško prebudil a tak sa s ním Ela s mamou hrali. Medzitým prišiel tato z práce a priniesol mame kvety, lebo mali výročie svadby.
„Už je to 15 rokov a chcem ti povedať, že ťa veľmi, veľmi milujem,“ povedal tato mame.
„Aj ja ťa veľmi, veľmi milujem“, odvetila mama.
Tajné kúzla - Vadovičová Soňa III.B
V škole, kam chodila jedna princezná, bola aj jej kamoška ježibaba. Princezná sa volala Maruška a ježibaba sa volala Roxi. Keď sa Maruška s Roxi nestretávala, Roxi sa rozhodla, že sa aj ona stane princeznou. Roxi sa opýtala mamičky: „Mami, môžem sa stať princeznou?“ Mamička jej však povedala nech si váži to, čo je. A tiež jej povedala, že to čoskoro pochopí. Roxi celú noc nespala len premýšľala. Ráno jej to napadlo: „Budem mať viac kamošiek a budem sa s Maruškou opäť kamarátiť a stretávať.“ Tak aj urobila, bola s kamoškami častejšie a viete čo? Aj Maruška sa s ňou kamarátila.
Do ŠKD Slniečko zavítali v pondelok 25.11.2013 kapitánka Ing. Škvarková a nadporučíčka Jarošová z Hasičského a záchranného zboru v Pezinku, aby deťom v besede v rámci preventívno-výchovnej činnosti priblížili prácu hasičov pri zásahoch, ochranu pred požiarmi a nebezpečenstvá požiarov v domácnostiach a aj v školách. Deti sa dozvedeli o dobrom a zlom ohni, o nebezpečných hrách so zápalkami, o linke tiesňového volania hasičom a nebezpečenstve jej zneužitia a ešte veľa zaujímavých odpovedí na svoje zvedavé otázky.
